O trestoch a jeho rizikách
Ak už si niekedy zaujmeme, že si kúpime koňa máme voči nemu zodpovednosť a však veľa ľudí ani len netuší o čom to vlastne je. Potom sa z krásnych, poslušných, cukríčkovaných koníčkov stanú tvory, ku ktorým sa nemôže človek ani priblížiť. Všetko to vyviera z nevedomosti ľudí, nezvládnutiu emócií, o „dominancií“ a pod. A tak sa aj voči našej nevedomosti stane kôň frustrovaný a dôjde k zbytočným nedorozumeniam medzi nami a koňom.
"Za skutočným poznaním koní musíme ísť po dlhej ceste. Po ceste plnej prekážok, ale aj šťastia a radosti. Vždy zostáva ešte veľký kus cesty k cieľu. Veľký kus k pravému porozumeniu."
Mnohí ľudia si myslia, že rešpekt koňa získajú len jeho strachom.
Pri formách trestu sa stretávame aj s jedným veľmi zaujímavým ako je „anger management“
Je to spôsob trestu, ktorý si ani nemusíme uvedomovať. Náš hnev alebo zlý deň, ktorý nás na celý deň „poznačí“ si so sebou budeme niesť. Našu negatívnu náladu budeme prenášať na kone. Kone nie sú tvory, ktoré by poznali náš spôsob života, boli od prírody vynervované. Kone nepoznajú tento spôsob „komunikácie.“ Pre nich je to trest. A preto vždy, keď si zaujmeme s koňom niečo robiť, mali by sme byť pritom pozitívne naladení. Neprísť unavení a vystresovaní z práce a rozhodnúť sa ísť ešte von s koňom.
Ďalej sa takisto stretávame s pozitívnym a negatívnym.
Pri pozitívnom treste väčšinou nejak znepríjemníme situáciu. Dávame mu nejaký podnet(napr. úder), ktorým sa mu snažíme povedať NIE.
Negatívny trest je už o niečo iný. Vtedy koňovi vezmeme to, čo má rád. Nejaký príjemný podnet. Týmto spôsobom mu môžeme ukázať, že správanie, ktoré práve prichádza sa nám neľúbi.
Keď som sa ľudí pýtala za čím je to, že koňom "jednu vrazia," prečo to robia? Dostávalo sa mi odpovedí typu: Kone v stáde sú dominantné. Aj tam jeden druhého kope. On si z teba len robí srandu... a tak v presvedčení, že kôň sa mi len "vysmieval" som padala do týchto bludných kruhov nedorozumenia. Nedokázala som pochopiť skutočnú podstatu toho, o čom vlastne je náš vzťah. Často som samú seba prichytila pri tom, ako som si nedokázala získať jeho pozornosť a on bol len "nerešpektujúci kôň" a ja som strácala nervy, z toho, že sa mi snažil vysvetliť, ako byť jemným človekom a nie tvrdým a bez toho, že by som ho počúvala ;)
V divočine sa ale kone netrescú. Keď sa majú dvaja kone radi nikdy si navzájom neublížia.
Snažme sa viac venovať tomu, čo od koňa chceme, ako tomu čo robí zle. Viac ho chváliť. Trest koňa ničomu neučí. Býva spojený len s negatívnymi spomienkami a spomaľuje učenie. Môže vyvolať agresiu, neochotu a nesústredenosť.
"Etológovia i equine behavioristi i psychológovia sa zhodujú v tom, že pozitívny trest nie je vhodné používať. Prečo? Pozitívny trest nezaručuje, že sa neželané správanie opäť neobjaví za rovnakých či iných okolností. Je to veľmi nevypočítateľný nástroj. Nefunguje len ako zastavenie nežiadúceho správania, ale zároveň vyvoláva v koňovi nepríjemné pocity, ktoré si spája s človekom a ktoré nabúravajú jeho dôveru k ľudskému pokoleniu. Trest so sebou nesie veľa nedobrého, môže viesť k plachosti koňa, k jeho stuhnutiu a neuvoľnenosti v prítomnosti človeka. Kôň môže reagovať ďalšíkrát v rovnakej situácií oveľa agresívnejšie. Omnoho dôležitejšie je si všímať to, čo chceme aby kôň robil a odmeňovať ho za dobré veci, ako ho trestať za zlé. Pričom tie zlé sú mnohokrát a dovolím si tvrdiť, že vo väčšine prípadov, naučené ľuďmi alebo vytvorené podmienkami, v akých kôň vyrastal. Všetko, čo sa nám javí ako zlé, je len spôsob komunikácie koňa. Napr. vykopnutie môže znamenať viacero rôznych vecí- predovšetkým strach, pocit ohrozenia, obranu, frustráciu, nedôveru, bolesť, útok - v kontexte s človekom je však útok až na poslednom mieste, poväčšine. Pokiaľ vám kôň dôveruje, nemá dôvod útočiť, ale ani prežívať frustráciu či strach. To len my ľudia neistí si myslíme, že kôň o ničom inom nerozmýšľa, len o tom, ako by nás ohrozil či dal na lopatky. Opak je pravdou. Kôň je úprimný nadovšetko a reaguje práve v danej chvíli na to, čo prežíva, nehrá žiadnu hru, nepretvaruje sa. Za každých okolností sa snaží spolupracovať, lebo je to od prírody zviera zvedavé a milujúce nové veci, preto nemá dôvod nespolupracovať. Ak sa ten dôvod nájde, je za tým buď zdravie alebo zlá skúsenosť."
"Za skutočným poznaním koní musíme ísť po dlhej ceste. Po ceste plnej prekážok, ale aj šťastia a radosti. Vždy zostáva ešte veľký kus cesty k cieľu. Veľký kus k pravému porozumeniu."
Mnohí ľudia si myslia, že rešpekt koňa získajú len jeho strachom.
Pri formách trestu sa stretávame aj s jedným veľmi zaujímavým ako je „anger management“
Je to spôsob trestu, ktorý si ani nemusíme uvedomovať. Náš hnev alebo zlý deň, ktorý nás na celý deň „poznačí“ si so sebou budeme niesť. Našu negatívnu náladu budeme prenášať na kone. Kone nie sú tvory, ktoré by poznali náš spôsob života, boli od prírody vynervované. Kone nepoznajú tento spôsob „komunikácie.“ Pre nich je to trest. A preto vždy, keď si zaujmeme s koňom niečo robiť, mali by sme byť pritom pozitívne naladení. Neprísť unavení a vystresovaní z práce a rozhodnúť sa ísť ešte von s koňom.
Ďalej sa takisto stretávame s pozitívnym a negatívnym.
Pri pozitívnom treste väčšinou nejak znepríjemníme situáciu. Dávame mu nejaký podnet(napr. úder), ktorým sa mu snažíme povedať NIE.
Negatívny trest je už o niečo iný. Vtedy koňovi vezmeme to, čo má rád. Nejaký príjemný podnet. Týmto spôsobom mu môžeme ukázať, že správanie, ktoré práve prichádza sa nám neľúbi.
Keď som sa ľudí pýtala za čím je to, že koňom "jednu vrazia," prečo to robia? Dostávalo sa mi odpovedí typu: Kone v stáde sú dominantné. Aj tam jeden druhého kope. On si z teba len robí srandu... a tak v presvedčení, že kôň sa mi len "vysmieval" som padala do týchto bludných kruhov nedorozumenia. Nedokázala som pochopiť skutočnú podstatu toho, o čom vlastne je náš vzťah. Často som samú seba prichytila pri tom, ako som si nedokázala získať jeho pozornosť a on bol len "nerešpektujúci kôň" a ja som strácala nervy, z toho, že sa mi snažil vysvetliť, ako byť jemným človekom a nie tvrdým a bez toho, že by som ho počúvala ;)
V divočine sa ale kone netrescú. Keď sa majú dvaja kone radi nikdy si navzájom neublížia.
Snažme sa viac venovať tomu, čo od koňa chceme, ako tomu čo robí zle. Viac ho chváliť. Trest koňa ničomu neučí. Býva spojený len s negatívnymi spomienkami a spomaľuje učenie. Môže vyvolať agresiu, neochotu a nesústredenosť.
"Etológovia i equine behavioristi i psychológovia sa zhodujú v tom, že pozitívny trest nie je vhodné používať. Prečo? Pozitívny trest nezaručuje, že sa neželané správanie opäť neobjaví za rovnakých či iných okolností. Je to veľmi nevypočítateľný nástroj. Nefunguje len ako zastavenie nežiadúceho správania, ale zároveň vyvoláva v koňovi nepríjemné pocity, ktoré si spája s človekom a ktoré nabúravajú jeho dôveru k ľudskému pokoleniu. Trest so sebou nesie veľa nedobrého, môže viesť k plachosti koňa, k jeho stuhnutiu a neuvoľnenosti v prítomnosti človeka. Kôň môže reagovať ďalšíkrát v rovnakej situácií oveľa agresívnejšie. Omnoho dôležitejšie je si všímať to, čo chceme aby kôň robil a odmeňovať ho za dobré veci, ako ho trestať za zlé. Pričom tie zlé sú mnohokrát a dovolím si tvrdiť, že vo väčšine prípadov, naučené ľuďmi alebo vytvorené podmienkami, v akých kôň vyrastal. Všetko, čo sa nám javí ako zlé, je len spôsob komunikácie koňa. Napr. vykopnutie môže znamenať viacero rôznych vecí- predovšetkým strach, pocit ohrozenia, obranu, frustráciu, nedôveru, bolesť, útok - v kontexte s človekom je však útok až na poslednom mieste, poväčšine. Pokiaľ vám kôň dôveruje, nemá dôvod útočiť, ale ani prežívať frustráciu či strach. To len my ľudia neistí si myslíme, že kôň o ničom inom nerozmýšľa, len o tom, ako by nás ohrozil či dal na lopatky. Opak je pravdou. Kôň je úprimný nadovšetko a reaguje práve v danej chvíli na to, čo prežíva, nehrá žiadnu hru, nepretvaruje sa. Za každých okolností sa snaží spolupracovať, lebo je to od prírody zviera zvedavé a milujúce nové veci, preto nemá dôvod nespolupracovať. Ak sa ten dôvod nájde, je za tým buď zdravie alebo zlá skúsenosť."