Zmluva s diablom
Objavil sa nečakane, ako vždy. Tak blízko, ako ešte nikdy. Vtedy prišiel ten dokonalý okamih, ktorý ma k nemu ťahal. Vedela som, že čím viac sa budem brániť a bojovať, tým pevnejšie bude držať. Nedovolí mi plakať- to je cesta návratu. Nedovolí ani vzdať sa- niet cesty úniku. Vypočuje moje výkriky, všetky tie skazené túžby a priania. Dovolí mi okúsiť smrť bez zomierania. Bude mi držať okovy na rukách a liať betón do rán. Z minulosti sa stanú tajomstvá, z pravdy faloš, zo života iba prach. Bude mlčať a popierať- zachovávať tajomstvá na neznámych miestach. Bude dávať anestetikum do rán. Podpísala som zmluvu s diablom..
Veľa ľudí podpíše zmluvu s diablom. Nechávajú mu plnú právomoc zamknúť našu minulosť. Je väznená v truhliciach. Zamknutá na tisíce zámkov, uchovávaná v tej najčernejšej tme, zahrabaná hlboko pod zemou. Hovoríme, že bolo dosť sĺz a trápenia. Je čas ísť ďalej a nechať si trápenie pre seba. Tvárime sa silno a nezlomne, ale tam vnútri žije tá citlivá ešte stále zranená duša, ktorá chce pohladiť. To, čo je zahrabané hlboko v zemi sa snaží vyjsť na povrch, chce opäť vidieť svetlo. Robí diery v tvojej pevnosti a ty vynakladáš veľa síl na jej nápravu. Ak sme príliš slabý diabol to vycíti. On cíti naše nedostatky a rany. Je to dravec, ktorý túži po našej stekajúcej krvi. Keď sme ranení priblíži sa. Buď odoláme alebo sa rozhodneme ísť ruka v ruke s diablom. Na rukách si nechávame okovy. Každá nespracovaná trauma, bolesť, strata, trápenie- všetko, z čoho spravíme tajomstvo nám dáva okovy. Ukladá nás do spánku. Necítime, nevidíme a nepočujeme. Sme umŕtvení. Tam navonok nič nevyjde. Všetko je v nás. Tajomstvá môžeme uchovávať dni, týždne, mesiace aj roky.
A v tej hĺbke vnútri, v tej najväčšej tme, v najtemnejších pivniciach duše žije ešte vždy nespútanosť so sviečkou v ruke. Ona cíti našu vnútornú bolesť. Cíti našu ničotu, smútok aj plač. Bude počuť naše výkriky. Bude súcitiť. Bude s nami, aj keď sme sa od druhých odvrátili. Ona to prežije. Prežije každé slová, v ktorých chceme byť bez nej. Bude žiť v nás aj keď sme ju zatratili.
Po čase budeme chcieť cítiť voľnosť. Necháme ju v nás rásť- bude mať vodu. Vypustíme ju na slnko. Umyjeme ju a ošatíme. Sme ako konár. Držíme pevne, pokiaľ sa neocitneme pod veľkým tlakom. Vtedy sa zlomíme a na povrch vyjdú naše tajomstvá. Bude to poklad, ktorý doteraz nesmel nikto okúsiť. Budeme kričať, v povetrí budú lietať tie stratené listiny. Všetko sa vráti na svetlo, roztrhnú sa naše okovy a všetko sa vracia späť ku kolobehu života.
Veľa ľudí podpíše zmluvu s diablom. Nechávajú mu plnú právomoc zamknúť našu minulosť. Je väznená v truhliciach. Zamknutá na tisíce zámkov, uchovávaná v tej najčernejšej tme, zahrabaná hlboko pod zemou. Hovoríme, že bolo dosť sĺz a trápenia. Je čas ísť ďalej a nechať si trápenie pre seba. Tvárime sa silno a nezlomne, ale tam vnútri žije tá citlivá ešte stále zranená duša, ktorá chce pohladiť. To, čo je zahrabané hlboko v zemi sa snaží vyjsť na povrch, chce opäť vidieť svetlo. Robí diery v tvojej pevnosti a ty vynakladáš veľa síl na jej nápravu. Ak sme príliš slabý diabol to vycíti. On cíti naše nedostatky a rany. Je to dravec, ktorý túži po našej stekajúcej krvi. Keď sme ranení priblíži sa. Buď odoláme alebo sa rozhodneme ísť ruka v ruke s diablom. Na rukách si nechávame okovy. Každá nespracovaná trauma, bolesť, strata, trápenie- všetko, z čoho spravíme tajomstvo nám dáva okovy. Ukladá nás do spánku. Necítime, nevidíme a nepočujeme. Sme umŕtvení. Tam navonok nič nevyjde. Všetko je v nás. Tajomstvá môžeme uchovávať dni, týždne, mesiace aj roky.
A v tej hĺbke vnútri, v tej najväčšej tme, v najtemnejších pivniciach duše žije ešte vždy nespútanosť so sviečkou v ruke. Ona cíti našu vnútornú bolesť. Cíti našu ničotu, smútok aj plač. Bude počuť naše výkriky. Bude súcitiť. Bude s nami, aj keď sme sa od druhých odvrátili. Ona to prežije. Prežije každé slová, v ktorých chceme byť bez nej. Bude žiť v nás aj keď sme ju zatratili.
Po čase budeme chcieť cítiť voľnosť. Necháme ju v nás rásť- bude mať vodu. Vypustíme ju na slnko. Umyjeme ju a ošatíme. Sme ako konár. Držíme pevne, pokiaľ sa neocitneme pod veľkým tlakom. Vtedy sa zlomíme a na povrch vyjdú naše tajomstvá. Bude to poklad, ktorý doteraz nesmel nikto okúsiť. Budeme kričať, v povetrí budú lietať tie stratené listiny. Všetko sa vráti na svetlo, roztrhnú sa naše okovy a všetko sa vracia späť ku kolobehu života.